Veľmi ma to zarazí, ale mám pocit, akoby to tak malo byť. „Tak čo je?“ pozrie na mňa Kev. „Vlastne ani neviem, obdivujem vás. Ja by som niečo takéto nedokázala.“ „Ale prosím ťa, keď miluješ svojich fanúšikov, nie je čo riešiť,“ uškrnie sa. Chytí ma priateľsky za plece a ja cítim tú bratskú podporu. Keď chalani dorozdávajú podpisy poberú sa naprieč ulicou k nášmu paneláku. Nič nehovorím, nechám sa prekvapiť. „Tak ty takto Nikísek, takéto super dievča uloviť...“ doberá si Nicka Joe. „Ja viem, som v tom dobrý, že?“ smeje sa. „A čo tvoja Camilla? „Čo by malo byť, „ povie dosť nesvoj. Nechápem to, ale nechcem sa vypytovať. „Tak, a sme tu,“ víťazoslávne sa zatvári Nick. „Nick, veď som doma!“ objímem ho. „Veď práve,“ rozosmeje sa. Vstúpime do paneláku. Kráčame poschodiami. Keď sa konečne ocitneme pred dverami nášho bytu, Nick sa zhlboka nadýchne a zazvoní. „Veľká chvíľa je tu.“ Otvorí mama, a pozve chlapcov dovnútra. „Mami, tak toto je Nick...“ chcem začať tú nevyžiadanú predstavovačku, keď ona povie:“ Ja viem Juli.“ „Ahojte, chlapci len si pekne posadajte do obývačky,“ kokce svojou „angličtinou“. Chalani však pochopili o čo sa jedná tak sa presunuli a klesli na veľkú pohovku. „To tak jej to povedzte,“ tvári sa neveriacky mama. „Mááámi?“ pozerám na ňu. „Ideš do Hollywoodu,“ zakričia trojhlasne. „Čo? Ako? Prečo? Ale, veď..“ nenachádzam slov. „Ty blázon, mal si jej to povedať len ty,“ zabŕda zase Joe. „Vidíš aká je naša Jul vystrašená.“ „Ale nie Joe, nie som, ja len som zmätená. Ešte raz a poporiadku.“ „Moja, ide o to,“ začne Nick a mama pri slove „moja“ riadne spozornie. „Táto súťaž sa vysielala na Disney Channel, no a režisér Hannah Montana robí nový seriál, no a?“ chce aby som ho doplnila. „A???“ nechápem čo myslí. „Chce, aby si bola hlavná postava.“ „Niéé, blázni, veď ja sa zbláznim,“ kričím, smejem sa, neverím. „Jul, ale on ti verí,“ povie Joe asi prvý krát naozaj vážne. „Mami, ale čo ty? Čo Tery? Čo Miška?“ „Kto je Tery,“ spýta sa Joe. „Ty, nechovaj sa ako mucha pod mucholapkou,“ okríkne Joa Kevin. „Okej,“ ustúpi. „Juli, pokiaľ ide o mňa, sťahujeme sa do LA, Tery, ak je skutočná kamarátka to pochopí, a Miška? Bude nás navštevovať.“ Nečakala som, že pre mamu to bude také jednoduché. Vlastne ešte jednoduchšie ako pre mňa. „Ale, pochopte ma, toto je môj život, táto zahrabaná Trnava, toto je môj svet.“ „Všetci sa tvária dosť zmätene a mňa naozaj mrzí, že som ich hneď takto odbila. Nick sa tvári naozaj smutne. „Ale, ale veď si vravela, že keď...“ nenechám ho dopovedať. „Nick, mám ťa neskutočne rada, ale ako je toto všetko možné? Nie je to len sen? Nechcem vyletieť príliš vysoko a potom padnúť.“ „Veď ty nespadneš, slovami ma prosí Nick. „Pozrite, ja si to musím, ešte premyslieť. Zajtra idem do školy. Po troch týždňoch. Vlastne zostáva už iba týždeň do konca roka. Neviem ako sa zachovajú moji spolužiaci. Čo ak ma budú nenávidieť?“ „A prečo? No a nakoniec, tebe záleží čo si myslia? Veď máš nás, my ťa máme najradšej,“ vraví mama. „My už pôjdeme,“ pomaly sa zdvíha pravdupovediac unudený Kevin. Asi sú preňho tieto „detské“ šarvátky naozaj nuda. Chápete, on prežíva skutočnú love story. Ďalší chlapci sa zdvíhajú tiež. „Zajtra prídu rodičia a Frankie, tak ťa počkáme pri škole,“ pozrie sa na mňa s nádejou Nick. Dúfa, že neodmietnem. „Prosím, počkajte ma radšej tu, nechcem zas všetkým vysvetľovať...Skrátka, vždy som bola neviditeľná a..“ „A nechceš sa meniť?“ dokončí moju vetu Nick už dosť zničene. „Tak nič, určite si to rozmysli.“ Keď Joe a Kev vidia, že by sa hodilo mať aj trošku súkromia vyhovoria sa na telefonát rodičom a mama na to, že musí ísť do obchodu. „Jul, vieš, ja ťa mám hrozne rád, a chcem aby sme boli spolu, ale...musíš to chcieť aj ty. Vieš, vždy som si myslel, že si vyspelá, vyspelejšia ako tie ostatné staršie „trúbky“, ktoré si myslia, že sú zaujímavé. Ale teraz, naozaj neviem.“ Preboha, tak Nick pochybuje, ale...vlastne pochybujem aj ja. „Nick, vieš ja som iná, ale naozaj chcem spraviť tú správnu vec. Nechcem byť tam v LA, len jedna do počtu u Disneyho.“ „Chápem ťa Jul, dobre to zváž.“ „To zvážim,“ nestihnem dopovedať a už cítim tie je neskutočné pery na mojich. Nikdy si na ne asi nezvyknem. Vždy pre mňa budú niečo óóćh. „A to bolo začo? Veď ťa tu úplne odbíjam, a ty takto?“ príde mi to naozaj zvláštne. „Aby som ťa presvedčil Jul, naozaj mi na tebe záleží.“ „Tak to aj mne na tebe. Mám ťa rada, pa.“ „Ahoj.“ Zatvorím dvere. „Nie, nie, nie to snáď nie je pravda. Môžem mať všetko, po čom som túžila v detstve. Môžem byť slávna, účinkovať v americkej TV, nahrať vlastné CD. A chcem to vlastne? Viem len jediné, Nicka sa nevzdám. A aj keď bude naša situácia ťažká, verím, že ju zvládneme. Ľahnem si na posteľ, chytím vankúš a začnem plakať. Prekliata súťaž. Žila som si pokojný nudný život outsiderky a teraz mi ho prekazí nejaká star a star život? Ja nie som naozaj normálna, veď Nicka predsa ľúbim. Ľúbim, ak sa tomu dá tak povedať. Sme predsa ešte mladí a...prečo stále pochybujem?

•Pokračko nabudúce + tento diel je vážne nuda, prepáčte, ale skrátka som to sem musela dať

•NEKOPÍROVAŤ!

•Vyjadrite sa do komentárov!