Ži Svoj Sen #17
„Preboha, čo tu robíš?“ skríknem. Vážne som sa jej poriadne naľakala. „Jul, prosím musím sa s tebou porozprávať,“ povie veľmi ticho a smutne. „Nemáš tu tie tvoje kamošky?“ pozriem na ňu s ešte väčším smútkom v očiach. „Nie, nie sú tu. Prosím, poď sa so mnou na chvíľu prejsť,“ prosí ma. „Samozrejme, aj tak som za tebou chcela ísť.“ „Vieš, Tery ide o to, že odchádzam do LA. Na trvalo. Už som sa rozhodla. A po tom dnešku je to 100%-né. Vieš, aké to pre mňa bolo, keď som ťa videla s tými úbožiačkami?“ tisnú sa mi do očí slzy. „Viem, a prepáč mi to, ale pre mňa bolo taktiež hrozné to, že počas tvojho pobytu na súťaži si sa ani neozvala. Myslela som si, že si už na mňa zabudla a že si si našla lepšie kamarátky.“ „Tery, no určite. Ty pre mňa predsa vždy budeš najlepšou priateľkou.“ Objímeme sa. „Ale teraz odchádzaš, s tým tvojim Jonasom. Ako je možné, že sa ti toto splnilo?“ pozerá na mňa. „A čo teraz myslíš?“ „No, vždy si snívala o Nickovi, hovorila si aký je podľa teba skvelý, ale nebola si taká faninka, ktorá by kvôli nim skákala z okna,“ pousmejeme sa. „Tery, neviem, ale zdá sa mi, že som vyrástla. Neviem, že som oveľa vyspelejšia. Pri týchto myšlienkach sa už iba usmievam. Nicka mám hrozne rada a cítim, že aj on mňa.“ „Tak si to tam uži a vyhraj tú súťaž. Potom sa ozvi, alebo ma niekedy príď navštíviť. Vedz, že na teba nikdy nezabudnem.“ Už slzíme obe. „Moja milá Terezka, ja na teba tiež nikdy nezabudnem. Mám ťa rada.“ Posledný krát sa objímeme a poberieme sa každá svojou cestou. Ja sa vraciam domov, kde ma čaká moja „budúcnosť“. Otvorím dvere, kde na moje počudovanie a už všetci stoja s mojimi, mamininmi vecami pripravení odísť. „Prepáčte, prosím počkajte ešte chvíľku. Potrebujem sa rozlúčiť.“ Vbehnem do mojej detskej, kde zívajú otvorené poličky na skrini. Už nič nie je ako bývalo. Na jednej strane sa teším, že vypadnem zo stereotypu outsiderky a budem aspoň raz NIEKTO, ale na druhej strane mi bude chýbať život neviditeľnej. Schytím do ruky môjho obľúbeného macka, ktorý bohužiaľ zostal na poličke. Výjdem z detskej s medvedíkom v rukách a podám ho Frankiemu. Veľmi sa poteší a stíska ho celú cestu na letisko. V aute sedím vedľa Nicka, opieram si hlavu o jeho plece. Je tak nežný. Drží ma za ruku a vraví: “Si si istá, že si urobila správne? Vieš, ja som neskutočne rád, ale nechcem ťa nútiť. Alebo, aspoň zrušíme tento koncert na ktorý sa musíme náhliť,“ zasypáva ma otázkami. „Nickí, som na 1.000.000% rozhodnutá, som šťastná, že môžem s vami ísť a koncert sa rušiť nebude. Konečne si ho užijem,“ odbijem ho. Myslím, že ho to aj potešilo a odľahlo mu. Cítim ako si aj on oprie jeho hlavu o moju. Ach, ako ho ľúbim. Keď konečne dorazíme na letisko, čaká tam už hŕba novinárov a fotografov. Big Rob nám otvorí dvere, rýchlo prefrčíme cez ten dav, neodpovedáme na žiadne otázky. Kevin drží na rukách malého Frankieho a Joeovi zostal na starosť môj macík. Je to také trdlo, ale viem že sa iba robí. On je naozaj vyspelý a rozumný, iba taký šašo. Nastúpime do lietadla, ktoré mieri do Texasu. Mamina je neskutočne nadšená, celú cestu sa len díva z okienka. Nick drieme, ako inak vedľa mňa, no a ja sa rozprávam s malým Frankiem. „Vieš Jul, ja mám takú kamarátku Mayu. Je výborná, dnes bude tiež na koncerte.“ „Wááu, počula som o nej, vraj vaša najlepšia kamarátka.“ „Určite,“ povie Frankie a pozrie sa na Nicka. Dúfam, že to je iba dobrá kamarátka. Vyzerá milo, ale hádam tam nie je nič viacej. Celý let mi potom nedá rozmýšľať nad tým, aké to bude. Po dlhom lete sme sa konečne zložili v hotely. Oddýchli sme si asi 2 hodiny a potom mal byť koncert. Veľmi som sa tešila, nakoniec JB boli ešte stále moja obľúbená skupina. A teraz som mohla byť vo VIP sekcií, vedľa pána Jonasa, vedela som tracklist koncertu. No proste bomba. Zoznámila som sa aj s Mayou. Neskutočne zlaté dievča. A viete ako zvítala s Nickom? Podišla k nemu, dala mu pusu na líce potľapkala po ramene a povedala:“ Hi Nickí, my BFF.“ Bolo to také krásne. Kiež by som aj ja mala takého kamaráta. Chalani začali Burnin´up a všetkými maxi hitmi. Bola to skrátka show!!! Keď mali prestávku, a potom mala ísť už iba „A little bit longer“ Nick prišiel za mnou a dal mi pusu. Bol mokrý a spotený, ale mne to nevadilo. Skrátka som bola doňho zaľúbená až po uši a neprekážalo mi to. Trošku som ho vysušila, aby si mohol ísť sadnúť za klavír. Všetky faninky vrieskali, ale mne to neprekážalo. Vedela som, že Nick ma má rad. Začal hrať. Bolo to také úžasné až som nevedela či to je skutočnosť. Na konci sa však rozkecal a hovoril:“ Viete, kebyže niet vás neprekonal by som toto ťažké obdobie. Ale konečne som našiel osobu, ktorá je pre mňa veľmi dôležitá a pomáha mi ísť vpred,“ otočí sa a pozrie do zákulisia.
•Pokračko nabudúce + neviem ako vám, tento diel sa mi celkom páči
•NEKOPÍROVAŤ
•Komentíky poprosím!
Komentáre
Prehľad komentárov
Plsky odpovieš mi Juli ?????? To ONA bola v zákulisí alebo niekto iný ???
je bombovy :))
(Danuška, 31. 5. 2009 19:42)tak tento diel je fakt bombovy...strasne sa mi paci...a hlavne tie posledne vety tie su fakt nadherne...dufam ze tento pribeh nikdy neskonci lebo sa mi veeeeeeeeeeeeeeeeeeelmi paci
PRWáááá..hahhaa
(AliQ, 31. 5. 2009 18:00)no jo...máš úplnú prawdu!tento diel je naozaj dobrý:)super!!!
SašiQ_Alice
(SašiQ_Alice, 1. 6. 2009 14:25)