Ži Svoj Sen #19
Keď sa dostaneme do hotela rozlúčim sa s Nickom, ktorý ma ešte nežne pobozká na čelo a zašeptá mi do ucha: “Sladké sny Jul,“ úplne sa rozplývam no nechcem to dať až tak najavo, pretože by som vyzerala ako „tá“ ďalšia z „tých“. Ja s maminou sa poberieme do našej izby. „Juli, máš ho vážne tak rada,“ pozrie na mňa mama s pohľadom, aký som u nej ešte nikdy nevidela. „Mami, prosím ťa, jasne že áno,“ nechápem načo naráža. „Vieš, je to skutočná láska, alebo detinský ošiaľ. Nick je celebrita, tvoj vysnený chlapec, neľúbiš ho iba preto, že to je skrátka NICK JONAS?“ Pozerám sa na ňu ako na zjavenie. Tak preto bola ku mne celý čas taká milá, aby mi to teraz mohla zničiť. Všetky moje ideály a sny. A PRAVÚ lásku. „Mami, ako to myslíš?“ jachtám. „Tak ako som povedala moja. Si doňho naozaj zaľúbená?“ „Som mami, ešte nikoho som nemala tak rada ako jeho. A pozri, aký je ku mne úžasný. Toto všetko by robil, kebyže ma nemá rád?“ vyhŕknem na ňu. „No Nick ťa možno má rád, je predsa starší a už o niečo skúsenejší, nie?“ zazerá. „Mamina prepáč, ale o tomto sa s tebou už viac nebudem baviť,“ poviem a idem otvoriť dvere na izbe, keď v tom ma mama otočí a povie mi: “Vieš prečo sa ťa to všetko pýtam?“ zase tak škaredo zazerá. „Hmm, aby si mi zničila život,“ nič lepšie ma nenapadne. „Ty blázonko jeden, veď predsa vidím ako máš Nicka rada, len...“ odvráti pohľad a chová sa ako tínedžerka. „Tááák, mamííí,“ nalieham na ňu. „Včera mi volal jeden producent. Veľmi sa mu páči tvoj spev, celkovo vystupovanie. Vravel, že Disney Channel chystá nejaký nový hudobný seriál niečo ako Hannah Tantana, neviem ako sa to volá,“ „Montana mami, Montana,“ „Áno presne tak, to a chcel by ťa tam mať ako hlavnú hrdinku,“ pozerá na mňa vysmiato. „Budem mať doma hviezdu,“ pospevuje si. Pevne ju chytím za ruku. „To snáď nemyslíš vážne. Dúfam, že si mu povedala, že je to absurdné. Ja musím chodiť do školy, vzdelávať sa, nechceš mať predsa hlúpu dcéru,“ argumentujem. „Budeš mať predsa svoju učiteľku.“ „Mami, ale ja predsa nie som žiadna Miley Cyrus či Hannah Montana. Som obyčajné slovenské dievča, ktoré bude žiť v USA. NIČ VIAC.“ „A ako to súvisí s Nickom?“ ešte sa nezabudnem spýtať. Vidím, že viac menej dúfala, že som na to zabudla. „Jul, ide o to, že časť seriálu by sa točila vo Francúzsku. A Francúzsko je ďaleko od LA,“ snaží sa mi vysvetliť ako malej keď na ňu pozerám ako blbá. „V žiadnom prípade do neberiem. Ja nechcem byť hviezda.“ Mama však zhíkne: “Už som to zajednala,“ a čaká na spŕšku mojich nadávok. „Prosííím??? Ako si len mohla, bez toho aby si sa spýtala,“ gánim na ňu. „Je to iba stretnutie drahá. Nevinné stretnutie pri obede.“ „NIE,“ protestujem. „Aspoň ten obed a potom sa uvidí,“ prosí ma. „No tak dobre,“ poviem, ale stále som naštvaná.
Asi o pól dvanástej si KONEČNE ľahnem do postele. A na moje počudovanie mi zazvoní telefón. Zdvihnem ho. „Ahoj moja,“ pozdraví ma Nick. „Ahóój, Nickí, čo nespíš?“ ustarostene sa ho pýtam. Prečo nemôže byť aspoň jeden z nás aspoň raz v pohode? „Ale, nemôžem spať, rozmýšľam nad nami. Teraz budeme IBA spolu.“ Upps, a ďalší problém. Tá rola, to Francúzsko. Kto vie, koľko tam budem musieť byť. Ale, čo to táram; veď ja to predsa nevezmem. „Jul, si tam?“ ozve sa zo slúchadla. „Ó, áno, prepáč, ja...už hovorím asi zo sna. Zajtra sa porozprávame, naozaj prepáč nie je mi dobre,“ poviem chaoticky a zložím slúchadlo. Tak toto som nemala. Dnešný krásny deň som takto zničila. Ach, nie...ja KAZISVĚT VI. Z Boží vúle král. Naraz ma napadne, ešte to, že finále mojej osudnej americkej súťaže sa neočakávateľne blíži a ja vôbec nie som pripravená. V tej chvíli mi je to však jedno, chcem sa pokúsiť aspoň trošku zaspať.
Ráno ma mama budí asi o šiestej. Vraj ideme za tým producentom. Dvadsať minút som sa tam s ňou hádala, že nikam nejdem no nakoniec ma presvedčila. Prečo som taká slabá??? Tak vstanem z postele a skočím do niečoho čomu sa vravia rifle a AC/DC tričko. Ach, tá skupina. No nemôžem s nich. Keď sa rýchlo vychystám, skočím ešte za Nickom do izby. Má ju sám, preto sa nemusím báť, že uvidím pobehovať nejakého Joa iba v slipoch a tak vstúpim. Nickí ešte spí. Keby ste si vedeli predstaviť ten pohľad. Hotový anjelik. Pery našpúlené, krásne lesklé kučery, ktoré mu padali do očí. No a tie nádherné ruky plné sily, ktoré mu trčali spod paplóna; nevedela som sa vynadívať. Iba som ho pohladila po hlave, dala mu pusu a napísala odkaz, že musím niečo vybaviť...aj s mamou. Hádam sa odvážim mu to povedať poobede. Potichučky sa vytratím...Vonku nás už čaká auto, ktoré nás odvezie do neznáma. Do toho krutého neznáma, ktoré som nikdy nechcela objaviť. Som zmetená, všetko mi víri v hlave. Sadám si k oknu, hlavu skloním a opriem o sedadlo. Nie je tu Nick, ktorý by ma utešil. Niéé, nevezmem tú rolu, ja to predsa bez neho nevydržím. S mojich úvah ma vyruší mama: “Jul, si v poriadku?“
•Pokračko nabudúce + blížime sa k 20-ke a všetko sa zase začína komplikovať
•NEKOPÍROVAŤ!
•Komentíky, poprosím!
Komentáre
Prehľad komentárov
jéj juli...od januára som tu nebola a nevedela som,že si tak zamakala?!...paráda...no nemám slov...a to všetko je z tvojej hlavičky?no super..len tak ďalej.:S:D:)
Jéj
(Lili, 5. 6. 2009 20:38)