Ži Svoj Sen #21

„Tak toto je úžasné,“ oduševnene hovorí Nick, keď dokončím pieseň. „Ale prosím ťa, je to...skrátka je to o nás. Myslela som, že by si možno...“ „Určite by som to chcel s tebou spievať. Bolo by to zrelé aj na CD,“ vraví Nick a stále je  taký nadšený. „Ale veď vaše CD je už plné, nie?“ „Áno, ale tvoje nie,“ pozrie na mňa šibalským výrazom. „Niéé, Nickí nepokúšaj, vieš, že ja nie som pre toto stvorená,“ potľapkám ho po ramene. „Ale si! Máš naozaj talent a skôr či neskôr ťa Hollywood records objavia. A vlastne, keď som im povedal, že skoro celú „Turn Right“ si zložila ty nemohli uveriť.“ Síce je pravda, že s tým songom som sa vážne „pohrala“. Tie Joeove výšky sme vkladali na také nemožné stupnice, ale nakoniec to krásne vyšlo. Som na to vážne hrdá. „Nick, ale ja som to urobila pre vás, nie preto, aby si ma niekto všimol.“ „Ja viem Jul, a to je na tom to najkrajšie,“ zadíva sa mi do očí. „Čo je?“ „Dnes vo walmarte do ľuďom povieme. Určite!“ „No tááák.“ „Bez slova,“ okríkne ma Nick a ja cítim ako nejaké malé dievčatko. „Inak, mám pre teba plný deň prekvapení,“ šibalsky sa usmeje. „A toto je čo? Mala by som predsa skúšať na súťaž, nechcem aby si všetci mysleli, že zato že môj chlapec je Jonas mám protekciu,“ pozriem naňho ustarostene. „No to určite, poď ideme teda skúšať. SPOLU! Veď potom sa dlho neuvidíme, musíme si seba navzájom užívať,“ povie Nick a dá mi pusu. Zjujknem od radosti a už sa obaja presúvame do veľkej haly. Nikto okrem nás tam nie je. Je to zvláštny pocit, no zároveň na veľmi ukľudňuje. „Tak, ktorú im predvedieš?“ „No, netuším!“ zatvárim sa zmätene. „Turn Right“ bude to pre nich prekvapenie,“ povie víťazoslávne Nick. „Tak dobre, skvelý nápad,“ už si na seba vešiam gitaru. Nick hrá na klavír a spolu spievame. „Skvelé, keď to zaspievaš takto, máš vyhrané.“ „Ja, budem sa snažiť, ale...nedoprevázal by si ma na klavíri? S tebou by som sa cítila istejšie,“ jemne sa pousmejem. „Samozrejme moja,“ podíde ku mne a objíme ma. „Vieš, toto je pocit, ktorý mi už dlho chýbal,“ rozpráva. „Pocit, keď viem, že niekoho mám. Chápeš, Jul mám skvelú rodinu, kapelu, fanúšikov, ale predsa mi niečo chýbalo, ty!“ pobozká ma. „Ako je možné, že si niekto tak mladý môže vyznávať lásku? Je to naozaj láska? Nechápem, prečo mám zase takéto myšlienky. Mám predsa môjho najzaujímavejšieho a najtalentovanejšieho Jonasa  na svete. „Jul, tak dáme si ešte ten náš duet?“ žmurkne na mňa. Ako stojíme v objatí a jeho krásne kučery sa dotýkajú môjho čela, nedokážem reagovať. „Jul? Tak ten náš song?“ „Ó, áno jasné...a ako sa vlastne bude volať?“ pozriem s nádejou na Nicka. „Moja, to je na tebe.“ „Čo takto our dream? Celkom by sa to hodilo nie?“ „Hmm, bude to super,“ usmeje sa Nick. Ani sama neviem ako som mohla vymyslieť také zaľúbené verše, ale vážne sa mi tá pieseň páčila. (Neskôr ju uverejním aj tu na webe, myslím jej text, ale ešte nie je kompletná) Myslím, že aj Nickovi lichotila. No občas som sa zamyslela, aké to bude ju spievať, ak sa náhodou rozídeme. Skrátka, ja som to nechcela, len som sa toho bála. Po „namáhavej“ skúške ma ešte Nick pozval na obed, po ktorom sme mali ísť rovno do Walmartu. Pravdaže nás prenasledovali tí hnusní novinári, fotografi. A to iba preto, že som šla na jeden obyčajný obed s Nickom. Čo bude potom, keď s objavím v tom novom Disney seriály? Tieto myšlienky ma nútili nevenovať sa Nickovi. Nakoniec som sa však nejako odpútala a bola som plne pri vedomí. S Nickím som sa bavila o množstve veciach. Ako nás spojila cukrovka, aké sme mali detstvo, čo budúcnosť. Pravdupovediac, na ňu som myslieť nechcela. „Tak, a práve teraz ti chcem dať to prekvapenie,“ prisunie sa ku mne a vezme ma za ruku. „Zavri oči a...nešvindľuj,“ usmieva sa. „Jasné, pán generál.“ Vtom ma niečo zastudení na ruke. Je to náramok. Nádherný, krásny náramok. Na čiernej šnúrke a kovovej platničke, kde stojí :“My dream girl“ Neviem sa vynadívať tej nádhery. „Preboha, Nickí to si vážne nemusel, teda vieš, ja pre teba nič nemám,“ cítim sa úplne zvláštne. Dnešný deň pre mňa urobil Nick asi najviac za celý náš vzťah a ja sa mu nemám ako poďakovať. „Jul, to vôbec nevadí. Som rád, že si pri mne.“ „Ale jednu vec by som snáď mohla,“ dotknem sa tých jeho bezchybných krúžkov na hlave a pomaly sa k nemu približujem. Nick robí to isté a ja sa teším na tú najlepšiu pusu na svete. No ako sa rútim k tomu veľkému tresku, spoza okna reštaurácie nás odfotí jeden fotograf. Strhnem sa, dokonca až zľaknem. „Pusa sa nekoná?“ pozrie na mňa smutne Nick. „Môj drahý nie, toto je vážne nehoráznosť,“ poviem mu a už ho ťahám k autu. Tam si sadneme na sedadlá a čakáme kým sa nevyparia tí všetci dotierači. Potom sa tichučko nahnem k Nickovi a dám mu takú pusu ako nikdy. Obaja máme zatvorené oči, užívame si ten nekonečný cit medzi nami. Po chvíli sa však odvrátim a začnem hľadieť von cez okno môjho sedadla. „Jul, je niečo zlé? Veď to bolo také krásne.“ „Áno Nickí bolo a ja to nechcem staratiť,“ tisnú sa mi slzy do očí. „Otočí sa ku mne a jemne mi zotrie malý prúd sĺz, ktoré sa mi valia z očí. V tom mi začne spievať refrén z Fly with me, ktorú pre mňa zložil. „If it´s you and me forever, if it´s you and me right now...“ a znovu mi dá pusu.  

•Pokračko nabudúce + dúfam, že sa vám páči táto romantika, lebo ja ju žeréém ;)

•NEKOPÍROVAŤ!

•Komentíky poprosím...