Ži Svoj Sen #24

Vtom mi zazvoní mobil. „Juli, prosím ťa, príďte už do hotela. Musíme sa porozprávať. Volal Steve, že sa nakrúcanie začne trochu skôr,“ hlási mi mama nové správy. „Mami, ako to myslíš skôr?“ spýtam sa nechápavo. „Zajtra večer letíme do Paríža,“ vyhŕkne mama. Nezmohnem sa na slovo, iba položím. Nick sa na mňa zadíva a zmätene sa spýta:“ Čo je?“ „Volali, že sa natáčanie začne skôr a musíme letieť do Paríža. Ale, ale ja nechcem,“ vravím ustarostene. „No ták, je to predsa tvoja vysnená rola a životná šanca na úspech, nie?“ povzbudzuje ma Nick. „Tak ja ti nebudem ani trochu chýbať?“ pozriem naňho. „Princezná samozrejme, že budeš, ale zajtra máme ešte jeden deň pre seba a potom...stretneme sa na súťaži,“ hľadá všetky klady. „No ale teraz už poďme,“ chytí ma za ruku Nickí a „ťahá“ ako nejakú bábiku k autu. „Jul, prosím ťa netráp sa. Všetko to zvládneme. Sme síce mladí, ale to neznamená, že nemôžme byť rozumní. Ja si tu na teba počkám,“ rozpráva mi pri nástupe do mustanga. „Neviem čím som si toto vyslúžila,“ poviem nahlas. „A čo moja?“ otočí sa ku mne. „No predsa teba. Ty, ty si niečo viac ako obyčajný chlapec. Ty si predsa úžasný,“ vyznávam mu moju náklonnosť k nemu. „Princezná nekecaj, veď všetky baby vždy leteli iba na Joa,“ usmieva sa. „No iste. A prečo by potom plakali pri A little bit longer? A kričali Nick I love you?“ presviedčam ho o opaku. „Hmm, romantika?“ stále sa usmieva Nick. „Nickí, ty si skrátka originál a zato, že je Joe veľký vtipálek neznamená, že ty si o niečo horší.“ „A...kto to povedal?“ doberá si ma. „Vieš ako to myslím,“ pousmejem sa. „Áno princezná,“ nakloní sa ku mne a dá mi pusu. Potom už len prechádzame ulicami LA. Je tma a tak dobre nevidno všetky tie obchody a stánky, ktoré ma doslova fascinovali už od prvej chvíle, čo som tu. „Vystupovať,“ otvorí mi Nick dvere. „Ďakujem,“ zašepkám potichu. Pri mojej izbe sa rozlúčime, Nick ma pobozká s tým, že zajtra hneď od rána si urobíme „náš“ deň. A ja, samozrejme očarená a šťastná vkročím do izby. Sedí tam mama. Telefonuje. „Zrejme s Miškou?“ pomyslím si. No jej krkolomná angličtina ju prezradí. Usmieva sa a jemne vtipkuje. „Ohh, Steve,“ počujem. Nie! Tak ona volá s producentom môjho seriálu typom „Ohh Steve?“ Som naštvaná a ešte k tomu aj urazená. Po chvíli, keď mamina dotelefonuje príde do mojej izby a povie: “Prepáč, chcela som ti to povedať,“ a ide ma objať. Vytrhnem sa z jej náručia. „Čo? A kedy si mi chcela povedať,“ vravím nahnevane. „So Stevom som sa pár krát stretla. A začali sme si telefonovať. Je fajn,“ hovorí a pritom sa usmieva. „Oh nie mami,“ pomyslím si. Hoci som jej stále vyčítala, že je sama, teraz by mi to nakoniec asi aj prekážalo ak by niekoho mala. „A ešte mi povedz jednu vec,“ tvárim sa ako zloduch, „Prečo musíme ísť do Paríža tak skoro? Ja predsa musím stihnúť súťaž. Je už za tri dni,“ kričím na mamu. „Zlatko, Steve to presunul, pretože si chceme pozrieť Francúzsko. Ty sa potom vrátiš do LA na súťaž a po nej prídeš znovu do Paríža za nami,“ mama sa tvári víťazoslávne no ja mám pocit akoby mi zabodla nôž do chrbta. „Prosím? Tak ja mám ísť kvôli tomu, že VY si chcete pozerať nejaké pamiatky skôr do Francúzska? Byť dlhšie od Nicka?“ kričím. „Ako môžeš? Predsa si moja mama, prečo mi to robíš?“ plačem. „Juli a napadlo ťa už niekedy to, že aj ja chcem byť šťastná? Ty máš Nicka a mňa už berieš ako druhoradú. Aj ja chcem lásku. Aj ja chcem milovať a byť milovaná. Presne ako ty. A to ty si ešte len dieťa a vidíš aký je to pocit,“ mama si vážne vyliala srdce. Za normálnych okolností by som sa jej hodila okolo krku a dala je pusu, povedala by som jej, že som to tak nemyslela, ale teraz vo mne vyhrávala moja hrdosť. „Mami, ja to skrátka nechápem. Ja ťa ľúbim a neberiem ťa ako druhoradú. Ale toto si vážne nemusela,“ odvrátim pohľad a zaleziem do izby. Celý čas ma však trápia výčitky svedomia. Toto si vážne nezaslúži. Tak som vyliezla  z postele a potichučky sa pichla k nej. Zašepkala som: “Mami prepáč ja viem, že chceš byť šťastná aj ty. A mimochodom, mať Američana ako otčíma je vážne cool,“ pousmejem sa. „Juli, ďakujem ti.“ „Mami, zajtra ešte niekam pôjdem s Nickom a večer s nami pôjde na letisko,“ vravím mame. „Skvelé, tak si to uži. Nick je vážne zlatý,“ smejeme sa. „No tak to je. A keby si vedela ako...“ nedopoviem. „No do toho, už keď si začala, tak dokonči,“ pozrie sa na mňa mamina. „Keby si len vedela ako sa bozkáva. Oooo,“ rozplývam sa. „Juli, pred chvíľou si bolo iba moje malé dievčatko, ktoré sa hrávalo v piesku a teraz mi hovoríš toto? Ale ja ti to prajem, no pre mňa navždy zostaneš moja malá Julinka,“ pohladí ma a dá mi pusu. „Ľúbim ťa.“ „Veď aj ja teba. Choď si už ľahnúť.“ Tak trielim do izby s dobrým pocitom na duši, keď....

•Pokračko ešte dnes + celkom sa mi to páči

•NEKOPÍROVAŤ!