Ži Svoj Sen#5

„Čo si to tam robila s Nickom Jonasom,“ hneď na mňa vybehne. „Zaisto sa chcel rozprávať so mnou.“ „Nič,“ poviem. „Ty naozaj nevieš povedať niečo iné?“ vidím ako mnou pohŕda. A Nick to vidí tiež. Naberiem odvahy a poviem: „Rozprávali sme sa.“ „Tak to som videla, nie som slepá, ale prečo?“ „To nie je tvoja vec,“ poviem jej. Prečo mi tak veľmi pripomína tú Tess s Camp Rocku? Ba táto tu je ešte horšia. Naštve sa na moju odpoveď a odíde. Normálne sa čudujem, prečo nezačala hučať na celú halu aby kvôli môjmu rozhovoru s Nickom zrušili koncert. Ešte zvyšok tej skvelej show som si plne užívala, aj keď stále sledovaná potvorou od obeda. „Predsa sa ňou nebudem trápiť, no nie?“ vravím si v duchu. Po skončení nám všetci Jonasovci a Demi zaželali dobrú noc, a nech sa nám zajtra v prvom kole darí. „Preboha,“ ani mi neprišlo, že zajtra je ten deň D! Určite to skazím, a navyše, keď sa na mňa bude pozerať ten najzaujímavejší a najtalentovanejší Jonas, tak asi spadnem zo stoličky. Už som si vymýšľala zajtrajšie „happyendy“, a šla som smerom k izbe. „Počkaj,“ niekto za mnou zakričí. Mierne spomalím krok a obzriem sa. „Úspech,“ poviem si. „Nick J ma sám od seba zastavil.“ „Ahoj,“ usmejem sa. „Ako sa ti páčil koncert?“ „Úžasný,“ odpoviem a on vidí ako sa rozplývam. „Vlastne, jeden z dôvodov prečo som sem prišla je aj ten váš koncert. Inokedy by som sa naň nedostala.“ „Tak ty nejdeš vyhrať?“ spýta sa ma neiste. „Vyhrať teda určite nie.“ „To ma ešte nepoznáš, aká som ja trémistka a kazisvetka.“ Začne sa smiať a ja mám pocit ako keby ho mám zjesť pohľadom. Nechcem sa však tváriť veľmi zamilovane, alebo podobne, veď obdivujem ich hlavne kvôli hudbe a ich slušnému správaniu,“ opakujem si v duchu, aby som sa nedala zviesť na nejaké zlé chodníčky. „Môžem ťa odprevadiť?“ „Mňa? A Kam?“ poviem ako úplne oťapená. „Do izby, predsa,“ znovu sa usmeje. A potom, že všade píšu, že Nick sa nerád usmieva. Nie je to pravda!!! Prechádzame dlhou chodbou. Stále sa bavíme. „Prečo práve ja?“ poviem. „Čo ty,“ zvláštne sa zatvári. „No, že prečo sa práve teraz rozprávaš práve so mnou. Máš tu predsa 2000 dievčat, a to aj s Ameriky. Chápeš, ty za mesiac odídeš, mne popletieš hlavu a potom budem smutná,“ vyhŕknem, no vzápätí to oľutujem. „Vieš, si iná. Nie ako tie bláznivé baby, ktoré stoja vždy na koncerte úplne vpredu a držia tie veľké nezmyselné transparenty. Si také dievča, ktoré ku mne ladí, dopĺňa ma. Skrátka, páčiš sa mi.“ Uff, on naozaj nie je normálny, veď ja som úplne tá najobyčajnešia bytosť z obyčajných. Podlomia sa mi kolená. Zovrie mi ruku. Preboha! „Prepáč, ale toto som doposiaľ nepočula od nikoho. Ďakujem. Ale čo vekový rozdiel? Ja mám 14 a ty budeš mať sedemnásť.“ „Si oveľa vyspelejšia ako tu všetky dievčatá dokopy.“ „Vieš, vždy si bol takým mojim idolom. Nazývala som ťa, ba aj ťa stále nazývam Najzaujímavejším a najtalentovanejším Jonasom,“ poviem a začnem sa smiať. On sa nesmeje. Je mi to trochu nepríjemné. „Prečo sa nesmeješ? Vždy vybuchneš smiechom skôr ako ja,“ poviem. „Pozerám sa na ten tvoj,“ odpovie a až potom sa tak krásne usmeje, ako ešte nikdy pred tým. Pomaly sme prišli až k dverám. „204?“ pozrie na mňa. „Bingo,“ odpoviem a zase upadáme do nášho smiecohvého šoku. Tak a je to tu. Asi čas na prvú pusu. Asi, neviem to posúdiť, nie som veľmi skúsená v týchto veciach. Ale ja si myslím, že zdvorilý chlapec počká. Jemne sa ku mne nahol a ja som u myslela na to „najhoršie“. „Dobrú noc,“ povedal tak zvodne a príťažlivo až som sa zachvela. „Dobrú,“ zašepkám aj ja, no nedarí sa mi nahodiť ten pravý tón, pretože som ešte stále omámená z toho jeho. Otvorím dvere, klesnem do kresla. Miška už spí, nebudem ju budiť. Po tichu sa prezlečiem, umyjem a zaleziem do postele. „Preboha, veď ten Jonas je ešte zaujímavejší a talentovanejší a krajší a milší ako som si myslela. Preboha, ja som zaľúbená. NAOZAJ!    

•Pokračko nabudúce + Nickovi sa Jul začína páčiť!

•NEKOPÍROVAŤ!

•Vyjadrite sa v komentároch!