Ži Svoj Sen#8

Na ďalší deň som už bola v hotely. Síce som nebola na vyhodnotení, ale to mi nevadilo. Bol pri mne Nick tak čo som si viac mohla priať. Skončila som na 4. mieste. Veď to je úžasné. Ako som to počula, nechcelo sa mi tomu uveriť. Spomedzi 5000 ľudí som bola štvrtá! Nick sa tešil so mnou! Mal naozaj radosť. „Hmm, vieš aká cena čaká víťaza?“ povedal mi, keď sme sa prechádzali po záhrade hotela. „Tak to teda netuším,“ zatvárim sa podivne. „Predsa členstvo v Disney Channel!“ povie nekonečne nadšene. „Íha, tak to by bolo super,“ usmejem sa. „Nie to by bolo, to bude super.“ „Ako to myslíš?“ „Ty to predsa vyhráš Jul. Vieš ako o tebe porota básni?“ „No, ale prečo potom nie som prvá? Teda nie že by som to potrebovala, ale vážne?“ „No pretože, ten kto vyhrá nikdy nie je všade jednotka.“ „Tak to som teda nevedela, ale ja to nevyhrám Nick!“ „Len si ver,“ dokončí debatu. A ja už naďalej debatu nerozvíjam. Chytí ma za ruku. Znovu tak pevne ako v nemocnici. Je to úžasný pocit. Ani neviem ako je možné, že sa mi niečo takéto mohlo stať. Potichu k nám prídu Joe a Kev. „Hrdličky si hrkútajú, hrkútajú, hrkútajú,“ zborovo recitujú a usmievajú sa. „No tak prestaňte,“ povie Nick a pustí mi ruku. „Rozprávame sa.“ Trochu, čoby trochu, naozaj ma to zamrzí. A chce sa mi plakať. Tak on sa za mňa hanbí? Iba pri mne je naozaj taký aký je? Ja ho nechápem. Iba poviem „už musím“ a odkráčam. Nick sa za mnou pozerá, ale nepobehne za mnou. Kebyže ma má naozaj rád spravil by to. Tak už mi je to jasné. Chce niekoho na rozveselenie cez túto dlhú a preňho asi nudnú súťaž a potom, keď sa skončí jednoducho povie bye a bude. Plačem, slzy si v rýchlosti utieram rukávom mikiny. Kráčam vo veľkých schodoch, tentokrát sa nedám zlákať výťahom, pretože sa potrebujem vybúriť. Dupem do nich a rýchlo naberám poschodia. Ešteže nik nejde, aby som sa nestrápnila, myslím si. Kvôli Nickovi Jonasovi už nikdy plakať nebudem. Síce to bol môj najzaujímavejší a najtalentovanejší Jonas na svete, už nikdy som ho netúžila vidieť, dívať sa do tých jeho nádherných očí čo mi tak ublížili. Otvorím dvere izby, Miška zase spí. No a dobre má. Idem do kúpeľne kde sa celá opláchnem a prezlečiem. Tak, teraz zídem dole ako nová Jul. Keďže má byť predstavovačka, čo ja vrcholne neznášam, musím sa nahodiť do večerných šiat, namaľovať sa a dať si hlavu na nátačky. Mám modré šatky bez ramienok, asi tak po kolená, k tomu modré lodičky nie na veľkom opätku. Vlasy si postupne natáčam, aj s nátačkami aj s kulmou. Nepotrpím si príliš na tieto veci. Som radšej v športovom, ale keď treba tak treba. Keď som už celá hotová, zobudím Mišku aby ma trochu namaľovala. Povedala som, že nemusí ísť so mnou, nech si len oddýchne. Rada moju ponuku prijala a tak som sa pobrala z izby sama. Na moje prekvapenie stál pri výťahu Nick, na ktorého som chcela už do smrti zabudnúť v krásnom čiernom obleku s modrou košeľou a kravatou. Ako zabuchnem dvere otočí sa. Pohľad má priamy a díva sa na mňa. Nepremeriava si ma ako väčšina chalanov baby, ale stále sa mi pozerá do očí. Podíde ku mne a povie:“Sorry. Prepáč za všetko. Viem bol som hlúpy ale tento večer ti to vynahradím,“ usmieva sa. Ja naozaj neviem či mám niečo povedať. Ponúkne mi svoju ruku a ja sa ochotne chytím. „Vieš, bola som neskutočne naštvaná. Keď si ma vtedy pred chalanmi pustil a nechal len tak odísť, myslela som, že ma porazí,“ vypustím zo seba všetky city. „Viem, bolo to úbohé a hnusné, ani neviem prečo som to urobil. No dnes sa ťa budem stále držať ja. Nepustím ťa,“ šibalsky sa usmeje. „Mimochodom, ladíme,“ ozvem sa. „Ako si vedel, že mám modré šaty?“ spýtam sa. „No prosím, to ty ako si vedela, že si dám modrú košeľu.“ Zase sa začneme doťahovať. A páči sa mi to! Schádzame po schodoch. Dole už vidím Keva s Danielle, je naozaj taká krásna a zlatá ako na fotkách. Joe a Camilla tu ešte nie sú. „Joe si ešte upravuje svoj look,“ zažartuje Kevin a pozdraví ma. Ide na rad uvítací tanec. Ani som nevedela čo tento večer bude znamenať. Nick ma okamžite ťahá do kola. „Preboha, veď ja neviem tancovať,“ kňučím. „To zvládneme, všetci tancujú. Splynieme s davom,“ znovu sa usmieva. Tancujeme dokola. „Si krásna,“ zašepká. „Ďakujem, aj ty,“ opätujem mu lichôtku hoci viem, že sa to nehodí. „Vieš, takto vyzeráš oveľa staršie ako normálne.“ „ A ako to je lepšie?“ pozriem mu do očí. „ Aj tak aj tak!“ A začneme sa smiať. Vidím, že si naozaj rozumieme. Ach, čo keď to za chvíľu už nebude pravda a ja to potom neprežijem? Sadli sme si za stoly, ja po prvý krát vedľa Nicka. Súťažiaci sa predstavovali a medzi nimi aj ja. Porota mi dávala rôzne otázky,na ktoré som vždy pohotovo odpovedala. „Aký je tvoj 8 div sveta?-Hudba, Chceš robiť vlastnú muziku?-Samozrejme, celý život...a podobne. Potom som si znovu sadla k Nickovi a jedli sme. Zjedla som asi viac ako Nick, pretože keď on dojedol, a mal na tanieri toho dosť, ja som sa stále ešte napchávala a on na mňa pozeral. „Si zlatá,“ smial sa. „Áno, keď ja sa tu prepchávam a ty na mňa pozeráš,“ poviem ironicky. „Som rád, že sa predo mnou nehanbíš jesť.“ „Preboha, a prečo by som sa mala?“ „No lebo väčšina faniniek to tak robí.“ „Tak ty si bol s väčšinou faniniek na rande?“ doberám si ho. „Nie, ale veď to vidím.“ „Aháá,“ dokončím. Potom ešte dlho tancujeme a zabávame sa. Keď ma Nick vyprevádza hovorí :“Je čas?“ Najprv som jeho slovám nerozumela, ale potom mi to bolo jasné. „Hmm, ja sama neviem.“ Nestihnem dopovedať a už sa jeho pery dotýkajú mojich. Ohňostroj, mravci v bruchu, no za tú chvíľu som pocítila asi všetky tie najznámejšie príznaky zaľúbenosti. Potom sa mi pozrel do očí a povedal:“ Mám ta veľmi rád. Vieš, nedá sa povedať Ľúbim ťa, pretože to je silné slovo, ale mám ťa vážne rád.“ Netuším čo mám povedať, trasú sa mi kolená, som ako omámená. „Aj ja ťa mám veľmi rada Nick. Ty si ozaj niečo extra.“ Odvedie ma ku dverám a dá mi pusu na líce. „Dobrú noc,“ povie a ako vždy sa usmeje. „Dobrú,“ odpoviem a ešte vždy sa pozerám ako mizne vo výťahu. 

• Pokračko nabudúce + je to celkom ok, nie?

•NEKOPÍROVAŤ!

•Vyjadrite sa do komentárov!